AI a autorstvo v umení
Ako ostať autorom pri tvorbe s AI
Možno ste počuli slovo, ktoré sa spája s našou dobou – antropocén. Antropocén je epocha človeka — vek, v ktorom svet neformujú len prírodné živly, ale aj človek. Človeka – Adama a Evu stvoril boh. Človek stvoril umelú inteligenciu, AI.
A nielen umelci sa potešili. Umelci sú odjakživa tvory tvorivé a zvedavé.
AI nám otvorila nové pole, oceán, možností. Od inšpirácie až k samotnej pomoci pri vytvorení alebo pretvorení vlastného diela alebo jeho časti.
Ale ako je to s autorstvom a najmä právnou ochranou či už AI-assisted alebo AI-generated tvorivých výstupov?
V antropocéne je aj autorské právo antropocentrické. Na Slovensku aj v Európskej únii.
Toto pravidlo sa nezmenilo ani po nástupe AI. A nie preto, že bol raketový. Autorom môže byť len fyzická osoba, človek. Len dielo vytvorené človekom má nárok na autorskoprávnu ochranu.
Verím, že to tak aj ostane. Predstavte si, že by si AI uzurpovala autorstvo.
Ale čo s dielom, pri ktorom človek použil AI. Vzniklo dielo voľné? Nechránené?
Ako to v živote býva, nič nie je čiernobiele. Ani to, že dielo vytvorila umelá inteligencia.
Ani estetická stránka vkusu AI. AI má jednoducho inú predstavu, čo je pekné.
Keď som nahrala svoj obraz Nemý výkrik do AI (Runway ML), aby som rozpohybovala výkrik, AI dala tváram biely chrup americkej filmovej hviezdy. Z Themis chcela zasa urobiť mladú modelku po návšteve estetickej kliniky.
Koľko a ako dlho som sa natrápila s promptovaním, kým som aspoň trochu skrotila jej snahu k „vylepšeniu“. Aj na tieto výstupy potrebujem prižmúrené oči.
Kto výsledný vizuál – Žmurkajúcu Themis vytvoril? Ja? AI?
A môžem takýto výstup použiť ako súčasť ukážok svojej tvorby?
Priestor v medzipásme
Medzi čisto algoritmickým výstupom a dielom, ktoré nesie jasný ľudský tvorivý vklad, existuje široké medzipásmo.
Práve v ňom sa dnes pohybuje veľká časť súčasnej tvorby. A práve tam začína byť zaujímavé nielen to, čo dokáže technológia, ale aj to, čo ešte stále robí autora autorom.
A presne tá miera – miera ľudského tvorivého vkladu – je jedným z kľúčov k odpovedi na základnú otázku: Autor alebo kurátor stroja?
Kde začína a končí hranica autorstva? Tí, čo tvoríme, vieme, aká je tá hranica tenulinká.
Snažíme sa dostať AI všemožne pod kontrolu, aby poslúchala nás, naše superprompty. To ale nestačí…
AI a autorstvo v umení
Právny rámec hovorí pomerne jasne: autorskoprávnu ochranu má dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti človeka.
Ale je to ešte vlastná tvorivá činnosť, keď použijeme AI? AI, ktorá bola trénovaná na množstve iných diel a napokon ponúkne vlastné riešenie?
Samotné použitie AI našťastie neznamená, že človek prestáva byť autorom alebo že je autorskoprávna ochrana automaticky vylúčená. Nerozhoduje počet hodín, promptov ani zahodených variantov. Podstatné je, či sa do výsledku premietli slobodné a tvorivé rozhodnutia človeka – jeho výber, úpravy, zámer a vlastný tvorivý vklad.
Inými slovami: nestačí byť pri procese. Vo výsledku musí zostať niečo zo mňa.
V praxi to môže vyzerať rôzne
Ak zadám generatívnej AI stručný pokyn typu: „vytvor obraz v štýle impresionizmu“, výsledok bude skôr algoritmickým výstupom. Môj tvorivý vklad je minimálny. Pri takomto výsledku je autorskoprávna ochrana nulová alebo veľmi sporná.
Ak však nahrám vlastný obraz, definujem konkrétny pohyb, opakovane korigujem výstup, vyberám medzi variantmi, odmietam to, čo nezodpovedá môjmu výtvarnému zámeru, a výsledok následne zaradím do širšieho kontextu svojej tvorby, situácia je zložitejšia. Autorské právo k môjmu pôvodnému obrazu nezmizlo. Pri nových prvkoch vytvorených pomocou AI však treba skúmať, do akej miery sú výsledkom mojich vlastných tvorivých rozhodnutí a do akej miery ich vytvoril systém.
Preto si myslím, že umelci, ktorí pracujú s AI ako s nástrojom — podobne ako maliar pracuje so štetcom alebo fotograf s objektívom — nemusia sa svojho autorstva vzdávať. Musia ho však vedieť pomenovať a obhájiť.
Takýto záver naznačuje aj rozhodovacia prax Amerického autorského úradu. V známom prípade Zarya of the Dawn priznali ochranu štruktúre a textu komiksu, no nie samotným obrazom vygenerovaným cez Midjourney bez ďalšieho tvorivého zásahu človeka. Aj to ukazuje, že kľúčová nie je len prítomnosť nástroja, ale miera následnej autorskej práce. V roku 2025 U.S. Copyright Office svoju líniu ďalej spresnil: samotné prompty spravidla nestačia; AI-asistencia však nevylučuje ochranu ľudsky vytvorených častí, tvorivého usporiadania alebo ľudských modifikácií.
Nie je to pravidlo záväzné pre Európu, ale ukazuje smer, ktorým sa uvažovanie o AI a autorstve uberá.
Nestačí cítiť. Treba vedieť ukázať
Práve tu sa začína praktická rovina celej témy.
V prípade sporu alebo pri prezentácii tvorby nestačí vnútorný pocit „je to moje“.
Vo výslednom diele nemusí byť tvoje autorstvo na prvý pohľad viditeľné. Skôr je viditeľné len v procese. Preto je dôležité vedieť preukázať proces – ako dielo vznikalo, aké rozhodnutia si robil, čo si odmietol, čo ponechal, čo upravil a akým spôsobom výsledok nadväzuje na tvoj pôvodný tvorivý zámer.
Byť autorom v dobe AI neznamená tvoriť bez technológie. Znamená vedieť pomenovať a ukázať, čo v diele vytvoril stroj – a čo je v ňom tvoj tvorivý vklad. Vytýčiť hranicu.
Status quo
Právo aj rozhodovacia prax na prudký nástup generatívnej AI reagujú priebežne. Pravidlá sa stále spresňujú a hľadajú jazyk pre situácie, ktoré technológia priniesla skôr, než ich súdy a zákonodarcovia stihli naplno uchopiť.
Umelá inteligencia sama osebe autora nenahrádza. Núti nás však nanovo sa pýtať, čo vlastne autorstvo je — nie ako abstraktný pojem, ale ako živý vzťah medzi zámerom, rozhodovaním, tvorivým vkladom a výsledkom.
Dnes už je len básnickou otázkou, či AI do umenia patrí. Už v ňom je.
A nielen v umení. A zdokonaľuje sa.
Umelá inteligencia dnes nevytvára len texty a obrazy. Dokáže simulovať hlas, podobu človeka, realistické situácie aj obsah, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako autentický. Je čoraz ľahšie pomýliť si vytvorené s autentickým.
AI Act a transparentnosť
Autorstvo a transparentnosť sú dve rôzne otázky.
Autorské právo sa pýta: čo z výsledku je ľudským dielom a kto je jeho autorom?
AI Act sa pri určitých výstupoch pýta: má príjemca vedieť, že do ich vzniku zasiahla AI?
Od 2. augusta 2026 pribudla v AI Act povinnosť transparentnosti. Nejde o všeobecnú povinnosť označiť každé dielo, pri ktorom bola použitá AI. Článok 50 stanovuje osobitné pravidlá pre určité AI-generované alebo manipulované výstupy.
Pri deepfake obraze, zvuku alebo videu musí používateľ systému zverejniť, že obsah bol umelo vytvorený alebo manipulovaný. Ak ide o zjavne umelecké, tvorivé, satirické či fiktívne dielo, oznámenie môže byť urobené spôsobom, ktorý nenaruší jeho zobrazenie alebo užívanie.
Osobitné pravidlo platí aj pri AI-generovanom alebo manipulovanom texte publikovanom s cieľom informovať verejnosť o veciach verejného záujmu; AI Act tu pozná aj výnimku pri ľudskej redakčnej kontrole a zodpovednosti za publikovanie.
Pre tvorcov, dizajnérov a malé značky z toho vyplýva jednoduché pravidlo: nestačí AI používať. Treba vedieť aj pomenovať, ako bola použitá.
Čo ďalej?
Judikatúra aj pravidlá v tejto oblasti sa práve formujú. Vo svete prebiehajú viaceré súdne spory, ktoré prinesú ďalšie precedensy.
Preto v súCIT pripravujem praktický manuál o ochrane diela vytvoreného pomocou AI, v ktorom pôjdem do hĺbky: ako dokumentovať proces tak, aby si ho vedel obhájiť aj pred právnikom, galériou či klientom. Ako nastaviť svoj workflow, aby si zostal autorom aj pri intenzívnej spolupráci so strojom.
Manuál bude určený tým, ktorí sa chcú do témy ponoriť hlbšie – nie akademicky, ale prakticky.
Ešte predtým pripravím pre tvorcov, ktorí používajú AI pri texte, obraze, logu, marketingu alebo práci pre klienta, krátku praktickú pomôcku – checklist AI pri tvorbe: čo označiť, čo si zapísať a čo radšej neriskovať. Pre odberateľov Listov SUONA je dostupný bezplatne.
Zatiaľ ti odporúčam aspoň jedno: dokumentovať proces. Uchovávať prompty, medzivýstupy a vlastné rozhodnutia.
Vedieť povedať – a ukázať –, kde bol stroj a kde je tvoj tvorivý vklad.