súHLAS

 pani TENOR: Zvyčajne, keď sa pozrieme na nejaký tradičný taký ten klasický tvorivý proces, napríklad maľovanie olejom na plátno je tam úplne jasná, no proste nespochybniteľná hranica medzi samotným tvorcom a jeho dielom presne, lebo ten fyzický štetec bez ohľadu na to, aký je možno drahý alebo kvalitný, tak ten sa jednoducho z ničoho nič sám nerozhodne, že? Že obloha na obraze bude zrazu neónovo zelená len preto, že má na to nejakú vnútornú náladu. Nástroj je absolútne pasívny.

 pán BARITÓN: Hej hm, absolútne je plne pod kontrolou ľudskej ruky a ľudskej mysle. Akákoľvek technika, či už je to ja neviem lato sochára alebo fotoaparát. Vždy to čaká na ten finálny impulz od človeka. Všetky tie mikrorozhodnutia o svetle tieni či kompozícii robí výlučne.

 pani TENOR: Ľudský mozog lenže a tuto začína byť vtipné. Potom vstúpime do. Súčasného sveta generatívnej umelej inteligencie a zrazu ten ten pomyselný štetec začne mať vlastný, často veľmi vyhranený názor. Zadáme príkaz a stroj nám vráti niečo, čo sme možno tak celkom nečakali.

 pán BARITÓN: A zrazu sa ocitáme v priestore, kde je určenie toho, kto vlastne to finálne dielo vytvoril obrovskou záhadou plnou paradoxov.

 pani TENOR: Hej aj je to paradoxné. O to viac, keď si uvedomíme vlastne našu vlastnú podstatu. Hej, koniec koncov my 2 sme technicky tiež len ai aj hlasy, je to trochu komické, ale ja mám v zdrojovom kóde AV nastaveniach profil, ktorý má doslova názov tenor a ideď očividne s ním skôr akože na sopran.

 pán BARITÓN: Presne tak a môj akustický model má v systéme zas nalepený štítok barytón. Z tohto pohľadu by sme no. Autorské práva k našim vlastným hlasovým prejavom a intonáciám v aktuálnom právnom systéme hľadali len veľmi ťažko.

 pani TENOR: To by sme nepochodili, ale práve to nás privádza k jadru veci. Dnešný hĺbkový rozbor sa totiž zameriava presne na tento fascinujúci a priznajme si tak trochu desivý prienik umenia umelej inteligencie.

 pán BARITÓN: A autorského práva ide o detailný pohľad na to, kde presne končí stroj a kde začína človek.

 pani TENOR: A na stole máme dnes naozaj výborné zdroje. Budeme vychádzať z platného slovenského autorského zákona a najmä, a to chcem zdôrazniť zo série mimoriadne detailných textov, článkov a praktických zoznomov. Sú tieto materiály totiž pochádzajú z novovznikajúceho autorského priestoru s názvom sona, konkrétne z jeho odbornej právnej sekcie nazvanej súcit a za celým týmto projektom stojí andrea l rašlová. Ich misiou a vlastne aj našou dnešnou úlohou v tomto rozbore je pomôcť tvorcom zorientovať sa v tomto chaose.

 pán BARITÓN: Ukázať im ako v dobe ai nestratiť vlastné autorstvo je.

 pani TENOR: Presne predstaviť nejaké praktické nástoje na ochranu a hlavne dokázať, že rozprávať sa o práve vôbec nemusí znamenať len suché čítanie paragrafov.

 pán BARITÓN: No a ak sa má vôbec niekto skutočne zorientovať v tom komu patrí umenie vytvorené s pomocou algoritmov, tak. Je nevyhnutné vrátiť sa k samotným filozofickým základom. Musíme sa pozrieť na to, pre koho bolo to autorské právo v histórii vôbec napísané.

 pani TENOR: Čiže ideme úplne na začiatok.

 pán BARITÓN: Presne zdroje, z ktorých dnes čerpáme, otvárajú túto tému cez 1. Podľa mňa veľmi silný koncept uvádzajú, že žijeme v ére zvanej antropocén. Je to takzvaný vek človeka.

 pani TENOR: Antropocén to znie tak trochu ako z nejakého scifi filmu, čo si pod tým máme predstaviť. Znamená to v podstate, že my ľudia sme my sme tá dominantná sila, ktorá formuje všetko okolo nás.

 pán BARITÓN: Presne tak akože historicky vezmi si to v hlbokom stredoveku sa umenie vnímalo ako niečo, čo slúži výlučne bohu neskôr. S príchodom humanizmu sa do centra pozornosti dostal človek.

 pani TENOR: Jasné, renesanca a tak.

 pán BARITÓN: Hm, človek sa stal tým stvoriteľom hej, no a tento istý človek v súčasnosti stvoril umelú inteligenciu. Lenže to právo ako ten celkový systém pravidiel na túto poslednú zmenu ešte jednoducho nestihlo zareagovať.

 pani TENOR: Počkaj, čiže chceš povedať, že že.

 pán BARITÓN: Autorské právo na Slovensku a vlastne v celej Európskej únii je stále prísne antropocentrické. To znamená, že je zamerané výlučne, ale naozaj výlučne na biologického človeka.

 pani TENOR: Čiže ten zákon vôbec nepočíta s tým, že by niečo mohlo vzniknúť bez toho, aby za tým stála ľudská bytosť zmesa akosti vôbec.

 pán BARITÓN: Náš autorský zákon hovorí v podstate úplne jasnou a dosť nekompromisnou rečou. Autorom môže byť výlučne fyzická osoba. Áno, dielo musí byť jedinečným výsledkom jej a teraz citujem tvorivej duševnej činnosti samotný ten pojem duševná činnosť predpokladá, no predpokladá prítomnosť ľudskej mysle, emócii, zámeru a proste určitej duše zatiaľ presne. Z tohto pohľadu teda logicky vyplýva 1 veľmi tvrdý právny fakt. Čisto algoritmický výstup, čiže ten generát vytvorený umelou inteligenciou bez nejakého ďalšieho zásahu jednoducho nemá autora. Je to tak nepožíva absolútne žiadnu autorskoprávnu ochranu z pohľadu práva. Je to voľné dielo, platí tam režim, ktorý sa označuje ako takzvaných 0 práv.

 pani TENOR: Dobre ja chápem tú filozofickú rovinu to znie super, ale poďme si to rozmeniť na drobné. Poďme do praxe, pretože tam vidím obrovský priestor na debatu. Predstavme si situáciu, že grafický dizajnér nenapíše do midgerny alebo niekam len 1 jednoduchú vetu. Predstavme si, že on vytvorí prompt to textové zadanie, ktorý má ja neviem 10 strán hej strávy, reálne dni. Tým, že do najmenšieho detailu opíše kompozíciu farebnú paletu, nejakú náladu, historický kontext, presný typ osvetlenia uhol kamery a trebárs ešte aj textúru materiálov. Prečo niečo také zložité nie je automaticky považované za jeho tvorivú duševnú činnosť? Veď to celé vymyslel on.

 pán BARITÓN: To čo je tu fascinujúce je to, že toto je presne ten argument, ktorý sa dnes rieši na mnohých odborných fórach. Ale ten háčik je v zásadnom rozdiele medzi takzvanou myšlienkou a samotným vyjadrením. Ako to myslíš? Autorské právo totiž vo svojej podstate nikdy nechráni samotný nápad, koncept alebo nejakú inštrukciu chráni až to konečné hmatateľné vyjadrenie diela. Desaťstranový prompt bez ohľadu na to, aký je detailný a prepracovaný, je z pohľadu práva vnímaný stále len len ako inštrukcia.

 pani TENOR: Ako zadanie, čiže je to niečo podobné ako ako keď si v minulosti. Nejaký renesančný panovník objednal u maliara portrét a presne mu nadiktoval. Hej, že kto má kde stáť, aké majú mať oblečenie a aký výraz tváre ten panovník nebol autorom obrazu, tým bol stále ten maliar, ktorý tam reálne miešal farby.

 pán BARITÓN: Áno, to je veľmi presná analógia, keď ten iný umelec AV našom modernom prípade je tým umelcom. Algoritmus začne vytvárať finálny vizuál na základe tých tvojich zadaných pokynov. To on robí tie milióny drobných mikrorozhodnutí.

 pani TENOR: Aha čiže on maľuje.

 pán BARITÓN: Áno stroj rozhoduje o tom, ako presne sa svetlo odrazí od virtuálneho povrchu. Ako sa zmiešajú jednotlivé pixely a ako sa ja neviem vyrenderuje prechod medzi tieňom a svetlom. Keďže toto samotné vyjadrenie urobí stroj, človek si na ten finálny obrázok nemôže nárokovať exkluzivitu.

 pani TENOR: No počkaj, to má ale brutálne následky.

 pán BARITÓN: Má. Výsledkom totiž je, že každý na internete si môže tento tvoj čistý ei generát stiahnuť, upraviť, použiť vo vlastnej reklame alebo dokonca predať. A ten, kto písal ten geniálny desaťstranový prompt s tým z právneho hľadiska nemôže urobiť, no vôbec nič.

 pani TENOR: Vôbec nič. To je pre ľudí, ktorí sa živia kreatívou naozaj celkom drsná realita, ale povedzme si úprimne čistý algoritmický vystúpi len 1 extrém v reálnom svete dizajnu a umenia. To málokedy funguje len tak, že človek napíše 1 text, vygeneruje obrázok a povie, že super hotovo. Môžeme to vydať čo sa deje v tej obrovskej šedej zóne, kde človek a stroj reálne spolupracujú, kedy to neustále iterujú a prehadzujú si to dielo tam a späť.

 pán BARITÓN: A práve to je tá, to je tá najdôležitejšia oblasť, ktorej sa detailne venujú tie mamuály z projektu súona. Autorka tam veľmi dobre upozorňuje, že medzi človekom a strojom dnes neexistuje len čierna a biela. Ale je tam nesmierne široké medzipásmo AV tomto priestore je absolútne rozhodujúca miera a povaha toho ľudského tvorivého vkladu.

 pani TENOR: Čiže koľko z toho robí človek?

 pán BARITÓN: Presne pre lepšiu orientáciu projekt cu ona rozdeľuje tento proces do 3 veľmi jasných takých praktických úrovní. Každá má úplne, ale úplne iné právne dôsledky, dobre aké sú to úrovne, lebo to znie ako.

 pani TENOR: Niečo v čom by mal mať 100 percentne jasno každý grafik či textár takže.

 pán BARITÓN: 1. Úrovňou je takzvaný nástroj. V angličtine sa to často označuje ako ai assist process. Znamená to, že človek má pevne v rukách celý koncept a umelá inteligencia robí len čiastkové vyslovene technické kroky. Zoberme si fotografa, ktorý použije nejakú ai funkciu na vymazanie rušivého elektrického kábla z oblohy na inak vlastnej ním odfotený fotografii. Alebo ilustrátora, ktorý si nechá strom len jemne vyhladiť určité nakreslené čiary. Človek to následne komponuje a robíte finálne kreatívne výbery. V tomto prípade je to úplne bezpečné dielo bez problémov vzniká a autorské práva sú plne chránené.

 pani TENOR: To dáva zmysel tam ai naozaj funguje len ako taký vylepšený, možno inteligentnejší štetec photoshopu alebo niečo podobné.

 pán BARITÓN: Hm 2 úroveň je už ale trochu zložitejšia. Volá sa to spolupráca. Už umelá inteligencia generuje významnú časť toho diela. Možno úplne celý ten vizuálny základ, ale človek si ten základ vezme hodiny a hodiny ho iteruje ručne tam domaľováva rozsiahle vrstvy mení kompozíciu. Kolážuje to s inými prvkami a naozaj masívne to upravuje, čiže tam už ten stroj urobil dosť veľkú časť práce. Áno, a tá hranica tu začína byť mimoriadne tenká, stále sa však dá hovoriť o autorskej ochrane, ale iba ak ten zásah človeka prepíše pôvodný generát.

 pani TENOR: Ale mňa na materiáloch z toho priestoru suona zaujala ešte 1 omnoho taká filozofickejšia vec ohľadom toho ako ámi vlastne funguje v tej 2 a najmä 3 kategórii umelá inteligencia totiž zjavne vôbec nie je len nejaký tupý poslušný vykonávač príkazov. Ona má svoj vlastný, akoby zabudovaný vkus. Sama robí estetické rozhodnotia, o ktoré ju ten človek za klávesnicou vôbec neprosil.

 pán BARITÓN: To je fantastický postrech. Autorka vo svojich textoch uvádza, akože neuveriteľne výstižné príklady z praxe, kedy sa tento tento strojový vkus prejavil naplno.

 pani TENOR: Narážaš na toho múcha presne tieto príklady mám totiž na mysli. V zdrojoch sa spomína pokus, kedy sa do systému nahrával ten slávny ten taký tek. Temný expresionistický Obraz edvarda múcha výkrik s cieľom ho nejako animovať, rozpohybovať a ten algoritmus urobil niečo absolútne absurdné. On pridal tej zdesenej existenciálnou úzkosťou naplnenej tvári úplne dokonalý žiarilo biely chrup taký aký majú hollywoodske hviezdy na červenom koberti alebo iný príklad zo zdrojov zo sochou spravodlivosti temis. Algoritmus ju proste pretransformoval do podoby mladej instagramovej modelky, ktorá vyzerá akoby práve vyšla zo súkromnej estetickej kliniky. Toto predsa vôbec nebol pôvodný zámer toho človeka, ktorý písal ten prompt.

 pán BARITÓN: A presne tu sa ukazuje tá najväčšia pasca generatívnych modelov. Tieto systémy vieš sú drénované na obrovských datasetoch z internetu, v ktorých prevládajú samozrejme fotografie usmievajúcich sa ľudí a úplne vyretušovaných tvárí. Preto má umelá inteligencia tendenciu vždy kĺzať k takémuto štatistickému priemeru dokonalosti a to úplne bez ohľadu na kontext.

 pani TENOR: Kontextu úzkosti vôbec.

 pán BARITÓN: AZ právneho hľadiska to predstavuje zásadný problém. Ak stroj takto agresívne prepíše ten ľudský zámer. Ak z existenčného výkriku urobí uhladenú reklamu na zubnú pastu a človek to len tak pasívne akceptuje a stiahne si to. Tak potom fakt ťažko môže pred súdom tvrdiť, že ide o jeho autorské vyjadrenie.

 pani TENOR: Čiže v takom momente sa ten človek mení z autora diela skôrno skôr na nejakého kurátora umeleckej galérie. Len tak preberá to, čo mu dodal niekto iný v tomto prípade nejaký server a vyberá si, že hm, toto sa mi páči, toto zoberiem.

 pán BARITÓN: Presne tak a kurátorom ako vieme autorské práva k samotným obrazom v galérii jednoducho nepatria. Kľúčom k tomu ako sa udržať v rovine autora je nestratiť pri tej tvorbe svoj vlastný tvorivý hlas. Ak ai prekrýva tú pôvodnú myšlienku natoľko, že tvoj úmysel už nie je v diele vôbec rozpoznateľný. Autorstvo zaniká zákonodarcovia aj súdy po celom svete, vlastne ešte len len teraz tvoria precedensi a hľadajú jazyk pre tieto nové fakt bizarné situácie, kedy stroj do procesu vnáša vlastnú estetiku.

 pani TENOR: Je to naozaj fascinujúce, ale tuto začína byť naozaj zaujímavé. Z takého veľmi praktického hľadiska rozprávať sa o umení vkusoch algoritmov a filozofických hraniciach autorstva je skvelé, ale poďme na chvíľu do tej absolútne tvrdej reality. Čo sa stane, keď celú túto šedú zónu začne využívať dizajnér frílancer? Alebo ja neviem kreatívna agentúra pri práci pre reálneho platiaceho klienta. Presne tam predsa už nejde len o to uspokojiť vlastné umelecké ego. Ide tam o reálne peniaze, obchodné zmluvy a záväzky voči klientom. Ak tam zrazu neplatia klasické autorské práva, tak tie riziká pre biznis musia byť obrovské.

 pán BARITÓN: Ak to spojíme so širším kontextom biznisu, tak vermi, že tie riziká sú až alarmujúce a mnohí tvorcovia ich zatiaľ bohužiaľ masívne podceňujú texty projektu sú ona upozorňujú na 2. Obrovské nášľapné míny, na ktoré môže kreatívny priemysel veľmi rýchlo a veľmi tvrdo stúpiť 1 je úplne nová legislatíva, ktorá už reálne nadobudla účinnosť. Hovoríme o európskom akte, o umelej inteligencii známom hlavne ako ai act od 2. Augusta dvetisícdvadsaťšesť sa začali uplatňovať povinnosti transparentnosti podľa jeho článku 50.

 pani TENOR: Dobre hm to znie veľmi formálne ako to označovanie podľa ai ai tu vlastne vyzerá v praxi. Znamená to napríklad, že kreatívec musí teraz cez celý plagát, ktorý vygeneroval, natiahnuť nejaký nepekný vodoznak? Alebo ja neviem stačí v zmluve tak nenapadne malým písmom spomenúť, že tam bola použitá ej ako funguje ten mechanizmus?

 pán BARITÓN: Mechanizmus transparentnosti podľa tohto zákona chvalabohu nespočíva v tom, že by si musela ničiť vizuálne nejakým obrovským vodoznakom cez celú grafiku. Ide predovšetkým o to, že výstupy musia byť rozpoznateľné ako umelo generované. Znamená to, že musia byť správne vyplnené metadáta priamo v tých súboroch a vyžaduje sa jasná naozaj transparentná komunikácia smerom ku klientovi. Napríklad v odovzdávacích protokoloch AV zmluvách koncový používateľ alebo teda klient jednoducho nesmie byť uvedený do omylu, že ide o čisto ľudskú prácu, ak to tak reálne nie je.

 pani TENOR: Čiže nesmieš to tajiť presne.

 pán BARITÓN: A už to nie je len nejaká etická teória? Toto je už platný, tvrdý a vymáhateľný zákon. To.

 pani TENOR: Je 1 vec tá transparentnosť, ale napadá mi hneď aj 2. Možno ešte obrovskejší problém a to je bezpečnosť klientských dát, špeciálne pri zmluvách o mlčanlivosti. Vieš pri tých takzvaných nda-čkách je to. Skúsme si to predstaviť akoby napríklad nejaká reklamná agentúra pripravovala obrovskú kampaň na úplne nový prísne utajený model auta hej bežná situácia a dizajnér vezme ten strategický brív, v ktorom sú detailne technické špecifikácie toho auta a jednoducho ho vloží do nejakého verejne dostupného jazykového modelu, aby mu ten model pomohol vymyslieť nejaké úderné slogany. A ten človek si pritom vôbec neuvedomí, že práve odovzdal prísne chránené priemyselné tajomstvo na cudzie servery kdesi v zahraničí. Veď to je predsa úplne rovnaká absordita ako keby tie tajné firemné nákresy klienta nechal položené vonku na lavičke v parku. Ale tak vieš naivne by dúfal, že mu ich nejaký náhodný okoloidúci umelec domaľuje a že si ich pritom vôbec neodfotí.

 pán BARITÓN: Tá analógia s lavičkou je úplne trefná zadávať klientské dáta chránené zmluvou o mlčanlivosti do verejných ai nástrojov. Pokiaľ nemáš zabezpečené adekvátne podnikové licencie, to znamená okamžité a priame porušenie týchto nda zmlúv. Tieto verejné systémy sa totiž často na tých vložených dátach hneď ďalej učia, ale okrem úniku dát je tu ešte 1. Možno pre štúdia ešte pálčivejší problém týkajúci sa samotných zmlúv s klientom.

 pani TENOR: Počkaj, myslíš problém s exkluzivitou? Lebo ak na tým logicky uvažujem, predstavme si klient zaplatí štúdiu povedzme desaťtisíc EUR za kompletne novú vizuálnu identitu a logicky očakáva, že na ňu dostane absolútnu výhradnú licenciu, že proste nikto iný na svete ju nesmie použiť. Ale ak mu to štúdio odovzdá logo, ktoré je de facto čistým automatom, čiže ten čistý e aj generát z našej 3 kategórie, o ktorej sme hovorili. Tak to štúdio vlastne tomu klientovi predáva exkluzivitu, ktorú samé nemá.

 pán BARITÓN: Presne tak vlastne predávajú klientovi most, ktorý im právne vôbec nepatrí. Ak k čistému EA generátu v podstate neexistujú autorské práva, čo sme si už potvrdili, neexistuje potom ani žiadna legálna možnosť udeliť na nejakú exkluzívnu licenciu. Konkurencia daného klienta by si pokojne mohla to isté logo stiahnuť z internetu, začať ho legálne používať vo svojom biznise a ten 1 klient by bol na súde absolútne, ale že absolútne bezbranný. Preto projekt sú ona vo svojich materiáloch tak mimoriadne dôrazne upozorňuje na to, že kreatívne štúdia a aj freelanceri akútne potrebujú vnútorné smernice potrebujú a. i. audity a hlavne jasné zmluvné doložky.

 pani TENOR: A dá sa to vôbec nejako konkrétne ošetriť v tých zmluvách, aby sa tomuto vyhli áno.

 pán BARITÓN: Da dajú sa eliminovať mnohé z týchto rizík v pripravovanom manuále projektu svona je napríklad špecifikovaných 6 kľucových klauzúl, ktoré by v dnešnej dobe mali byť v každej modernej zmluve o dielo slúžia na to, aby kreatívci vôbec vedeli, čo naozaj môžu klientovi garantovať, kde nesú zodpovednosť a za akých podmienok sa vlastne tie ei aj nástroje môžu. Pri práci pre daného klienta používať.

 pani TENOR: Počúvam o všetkých týchto nášlapných mínach od porušenia nda cez porušenie aiij tu klamanie klientov s tou exkluzivitou až po nejakú celkovú stratu autorstva. Znie to akoby pre umelcov a dizajnérov bolo proste tým najbezpečnejším riešením. Jednoducho vytiahnuť aj aj zo zástrčky. Hej, úplne to vypnúť a vrátiť sa pekne k starému, dobrému plátnu a photoshopu bez inteligentných funkcií. Ale buďme realisti, to sa nestane. Je aj technológia je už raz tu je extrémne efektívna a ten kreatívny priemysel ju jednoducho bude vo veľkom používať. Otázka teda znie ako s týmto všetkým vôbec pracovať tak, aby sme zostali v bezpečí, mali čisté svedomie a hlavne nestratili tú kontrolu nad svojou tvorbou odpoveďou.

 pán BARITÓN: Je v 1. Rade systém a tiež pochopenie, že právo a umenie si vlastne nemusia vôbec navzájom odporovať. Práve naopak, projekt súo na to mimochodom výborne ilustruje. Ako taký autorský priestor nielen spája právo nejaké tie filozofické úvahy a teóriu, ale reálne obsahuje aj umenie. Nájdeš tam napríklad autorské šperky či obrazy. Áno, ide o to ukázať, že podstatou podobných autorsko-právnych iniciatív nie je tie technológie zakazovať alebo neustále len tvorcov strašiť nejakými žalobami. Ich skutočným cieľom je vniesť do toho celého nového a povedzme si dosť divokého priestoru určitý poriadok. Pretože ako sa vo viacerých zdrojoch výstižne uvádza, kto má rámec, môže tvoriť odvážnejšie.

 pani TENOR: Kto má rámec môže tvoriť odvážnejšie. To je pekná myšlienka. Aký je teda ten? Povedzme úplne základný kameň tohto rámca, čo je tá 1 praktická vec, ktorú by mal naozaj okamžite začať robiť každý 1 človek, ktorý pri tvorbe akokoľvek využíva algoritmy.

 pán BARITÓN: Tým absolútnym základom tou najdôležitejšou radou zo všetkých odborných textov, ktorými sme prešli. Je dokumentovať svoj tvorivý proces. Presne tvorcovia si musia začať naozaj systematicky odkladať svoje prompty, ukladať si tú históriu. Medzi výstupov musia archivovať pracovné súbory s jednotlivými vrstvami a zaznamenávať kľúčové kreatívne rozhodnutia, ktoré urobili oni sami.

 pani TENOR: Je vlastne úplne jasné, prečo to treba robiť? Znie to tak, že ak by náhodou niekedy v budúcnosti došlo k nejakému sporu s klientom, alebo ak by trebárs niekto 3 namietal autorstvo diela, tak ten dizajnér musí byť proste schopný položiť na stul. Dôkazy musí povedať, pozrite sa toto presne bola práca stroja, ale tu tu a tu je úplne jasne viditeľný môj masívny ľudský tvorivý vklad bez takejto dokumentácie, to je na súde len tvrdenie proti tvrdeniu nie.

 pán BARITÓN: Presne to je zmyslom celej tej dokumentácie. Ide čisto o vytvorenie spoľahlivej dôkazovej stopy. Jasné, mnohí umelci nemajú radi byrokraciu tabuľky a papierovačky. To je úplne pochopiteľné. No ale sôna v tomto smere funguje ako taký skvelý prekladateľský slovník. Je to most medzi tým živelným svetom umelcov a striktným takým suchým formálnym svetom práva, aby to bolo pre tvorcov naozaj čo najjednoduchšie. A aktuálne ponúka veľmi šikovný nástroj na stiahnutie. Je to taký praktický kontrolný zoznam. Klasický čeklist má názov AI pri tvorbe čo označiť, čo si zapísať a čo radšej neriskovať.

 pani TENOR: Čeklist to znie ako niečo čo by si mal ten človek prejsť tesne predtým než pošle finálnu faktúru a odovzdá klientské súbory čo ten čeklist vlastne v praxi tak narýchlo rieši.

 pán BARITÓN: Poskytuje taký ucelený zoznam dosť kritických otázok. Na ktoré si ten tvorca musí úprimne odpovedať ešte predtým, než dielo zverejní na internete alebo odovzdá zákazku. Slúži to ako taká. Vieš predletová kontrola lietadla rieši napríklad to, či boli vôbec vstupné dáta použité legálne či náhodou neobsahovali dôverné informácie od toho klienta, o čom sme hovorili pred chvíľou a či je to dielo vôbec správne označené v súlade s tým najnovším európskym ai actom. Jeho zmyslom je odhaliť a vyriešiť tie potenciálne problémy. Ešte v pokojnej fáze pri stole.

 pani TENOR: Nie až vtedy, keď veci eskalujú.

 pán BARITÓN: Presne nie až vtedy, keď ty pipne mail so žalobou.

 pani TENOR: Predpokladám, že prístup k týmto materiálom je nejakým spôsobom naviazaný priamo na platformu projektu. Dajú sa niekde voľne stiahnuť?

 pán BARITÓN: Áno záujemcovia môžu tento check list získať úplne bezplatne. Stačí ak sa na webe projektu zapíšu na odber ich pravidelného newslettra, ktorý nesie názov listy sú ona. Zdroje tiež inak uvádzajú, že autorka aktuálne pripravuje v priestore súcit aj oveľa komplexnejší, veľmi detailný manuál s názvom ai ai v kreatívnom štúdiu hej ten manuál už bude síce platený a pôjde skutočne do hĺbky firemných procesov a agentúrnej práce. Zatiaľ sa síce nedá nikde kúpiť stránka na to ešte nie je ale a to je dôležité. Práve tí odberatelia listov suona. Budú úplne 1, ktorí sa o jeho vydaní dozvedia a medzitým, kým to vyjde, dostanú prístup k ďalším takým tým populárno náučným článkom z oblasti práva, ale aj filozofie a etiky.

 pani TENOR: To znie super znie to tak, že vlastne celý tento projekt sa snaží priniesť osvetu o práve veľmi podobným spôsobom, akým napríklad neviem. Projekt vedátor popularizuje vedu. Robí to zrozumiteľne veľmi odborne, ale hlavne bez nejakého zbytočného strašenia. Poďme si teda už pomaly zhrnúť tú fakt, že obrovskú masu informácií, ktorou sme dnes prešli, začali sme od tej filozofie antropocénu, kedy sme definovali, že autorské právo je jednoducho napísané vyslovene pre človeka. Potom sme prešli až po konkrétne európske zákony a nástrahy klientských zmlúv. A základné pravidlo zostáva v podstate nemenné. Autorské právo patrí ľuďom s dušou. Nie je algoritmom pri každom kreatívnom procese s umelou inteligenciou je preto podľa mňa absolútne kľúčové vnímať tú hranicu vlastného vkladu, rozlišovať, či je ten stroj pre mňa len takým poslušným nástrojom, napríklad na vymazanie pozadia, alebo sa postupne stáva tým automatom, ktorý úplne preberá kontrolu a na ktorý si ja potom nemôžem uplatniť žiadnu exkluzivitu.

 pán BARITÓN: A nesmieme tiež zabúdať tú legislatívnu stránku. Tieto zmeny už jednoducho nie sú hudbou budúcnosti od augusta dvetisícdvadsaťšesť platia nové Pravidlá ohľadom označovania generovaného obsahu a ruka v ruke s tým idú aj tie riziká úniku tajných dát a predávania takej tej ilúzie autorských práv. Klientom pre profesionálov to znamená naozaj len jedinú cestu vpred. Je to transparentnosť voči klientom, veľmi pedantná dokumentácia vlastných krokov a. Samozrejme využívanie tých existujúcich rámcov, aké ponúka napríklad ten spomínaný čeklista vôbec celý projekt sú.

 pani TENOR: A ak sa niekto pýta, prečo je vlastne dôležité mať v týchto veciach jasno práve dnes? Ten dôvod je podľa mňa úplne prozaický. Každý 1 dizajnér, textár, prekladateľ alebo fotograf, ktorý dnes čo i len trochu upraví dielo pomocou AIA, chce si za tú svoju prácu. Vieš, chce si nechať normálne zaplatiť, alebo ju chce len tak vložiť do svojho portfólia pod svojím menom. Tak taký človek sa automaticky a nevyhnutne nachádza v tejto dosť zložitej právnej šedej zóne. Presne tak získať bezplatný ček list a vzdelávať sa prostredníctvom iniciatív ako sú tie listy sôna je ten najrýchlejší v podstate najrozumnejší a vlastne aj najdostupnejší krok k tomu, aby tá práca, do ktorej investujeme toľko energie, bola skutočne chránená a aby sme presne vedeli, s čím my vlastne vôbec obchodujeme.

 pán BARITÓN: Sme na konci dnešného rozboru, no na úplný záver sa žiada podľa mňa ponechať priestor ešte na 1 takú provokatívnu úvahu, špeciálne z pohľadu entit, ktorými sme my 2 hej, ktoré samy vznikli vďaka kódu a nejakým neurónovým sieťam. Je tu totiž ešte 1 obrovský? Týkajúci sa budúcnosti. Spomínali sme tu tie vtipné, ale aj trochu absurdné estetické rozhodnutia algoritmov. Od toho hollywoodskeho úsmehu na munčovom výkriku až po tú antickú sochu témy premenenú na modelku po estetických úpravách.

 pani TENOR: Áno ten nevyspytateľný proste štatistický strojových vkus. Ten má naozaj tendenciu dostatočne deformovať ten pôhodný ľudský zámer.

 pán BARITÓN: Presne ten, ale skúsme sa zamyslieť, ak si túto trajektóriu premietneme len o pár rokov do budúcnosti, čo sa stane v momente, keď umelá inteligencia získa ešte oveľa silnejší oveľa autonómnejší a vyhranenejší umelecký vkus?

 pani TENOR: Aha kam to až môže zájsť?

 pán BARITÓN: Presne je reálne, že sa dostaneme do bodu, kedy ten algoritmus začne vyslovene odmietať naše teda ľudské prompty a nie kvôli nejakej cenzúre alebo bezpečnosti. To sa deje už dnes, ale jednoducho preto, že ten prompt nebude ladiť s jeho vnútorným estetickým nastavením.

 pani TENOR: Kláv čiže ty ten stroj doslova vypíše správu, že že prepáč, ale takúto kompozíciu ja odmietam vygenerovať, pretože narúša moje vnímanie harmónie.

 pán BARITÓN: Presne tak, bude to pod jeho úroveň. Budú potom musieť tie súdy budúcnosti analyzovať nielen tú mieru ľudského vkladu, o ktorej sme sa bavili, ale aj to, či do toho diela nezasiahla až príliš. Taká no, tvrdohlavá osobnosť samotného nástroja dá sa vôbec niečo také právne uchopiť?

 pani TENOR: To je z právneho hľadiska asi nočná mora.

 pán BARITÓN: Je dobré sa nad touto tenkou hranicou medzi človekom a technológiou občas zamyslieť vždy predtým než kurzorom klikneme na to magické tlačidlo generovať. Fúha.

 pani TENOR: Tak toto je myšlienka, ktorá mi asi bude dnes ešte dlho vŕtať v hlave. Ďakujem, že 100 s nami absolvovali tento ponor do sveta práva umenia a algoritmov dopočutia.